Prvé papierové peniaze sa na starom kontinente objavili „len“ pred 340 rokmi . Bank of Stockholm prvé kusy tlačila 16. júla 1661.

Pre rýchlejší rozvoj obchodu bolo potrebné barter, teda výmenu tovaru za tovar vymeniť za niečo efektívnejšie a všeobecne akceptovateľné. To dopomohlo vzniknúť peniazom.

V roku 105 nášho letopočtu sudca Ts’ai Lun, podľa chronologických záznamov, vynašiel výrobu papiera z textilného odpadu, napríklad z handier. Hovorí sa, že Ts’ai Lun pomiešal kôru stromu moruše, konope z rybárskych sietí a handry s vodou, rozdrvil ich, sformoval na tenký list, odstránil vodu, nechal vysušiť a papier bol na svete. To bol zrod papiera tak, ako ho poznáme dnes. čínski výrobcovia postupne vyvinuli viacero rôznych druhov (rôzna veľkosť, natieraný a farebný papier, papier chrániaci proti poškodeniu ako aj hmyzu). Veľkým problémom však bolo uspokojiť rapídne rastúci dopyt po papieri. Ako ďalšiu rastlinu, ktorá poskytovala vlákna, používali bambus. Rozvláčovali ho varením v lúhu. Má sa zato, že veľký rozvoj umenia, literatúry a vedy v Číne je dôsledok rozšírenia papiera ako prostriedku na komunikáciu medzi ľuďmi.

V rovnakej krajine sa objavili začiatkom 7. storočia aj prvé papierové bankovky z veľmi prozaického dôvodu. Na tlačenie dovtedy používaných kovových mincí už došli zásoby medenej rudy. Vlastníkom papierových peňazí čínsky cisár garantoval, že ich môžu rozmeniť za dovtedy používané kovové mince. Najstaršia bankovka ma rozmer cca 23×34 cm a obsahuje číslo a kresbu mince aby aj ľudia , čo nevedia čítať vedeli, akú hodnotu bankovka má.

Keď sa Marco Polo v 13. storočí vrátil z ciest po ďalekom východe, v Európe boli veľmi prekvapení , že sa na výrobu peňazí v Číne používa papier . Starý kontinent zostal verný kovovým platidlám ešte viac ako 300 rokov, až do konca 30 ročnej vojny  (1618 – 1648 )

Švédsko prestalo raziť medené mince , ktorých hodnota bola – slovníkom dnešnej ekonómie – devalvovaná práve vďaka vojne. Riešenie navrhol Johan Palmstruch, ktorý v roku 1657 založil banku Stockholms Banco a vytvoril dočasné „Kreditvsedlar“ – úverové papiere. Prvé kusy vytlačili 16. júla 1661.

Napriek dobrému štartu sa Palmstruch dočkal trpkého konca. Jeho banka doplatila na to, že do obehu pustila príliš veľa bankoviek. Palmstrucha za jeho skutok predvolali pred súd, kde musel uznať svoj krach a zodpovednosť za vzniknuté škody. Prvé papierové peniaze v Európe mu vyniesli väzenie, dnes sú však tieto bankovky veľkou zberateľskou raritou.